Pestún Vykupiteľa, ženích Panny Márie a hlava Svätej rodiny
Svätý Jozef je tichý spravodlivý muž z domu Dávidovho — tesár z Nazareta, ktorému Pán zveril najvzácnejší poklad sveta: Máriu a Mesiáša. V Písme nezaznamenáva ani jediné jeho slovo — a predsa je to muž, ktorého činy hovoria hlasnejšie ako slová. Učí nás, že najhlbšia viera neukazuje seba, ale poslúcha a chráni to, čo Boh zveril. „Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel." — Mt 1, 24
Osem hlavných období Jozefovho života — od remeselníckej dielne v Nazarete cez Betlehem a Egypt až po posledné roky pri tesárskom stole.
Jozef pochádza z kráľovského rodu Dávida. Matúšov rodokmeň ho menuje ako posledného článku reťaze pred Ježišom. Hoci žije v skrytosti tesárskej dielne, nesie v sebe celé dejiny prísľubov.
Mt 1, 1 – 16 · Lk 3, 23Žije v malom galilejskom Nazarete a živí rodinu prácou rúk. Slovo „tekton" (Mt 13, 55; Mk 6, 3) označuje remeselníka pracujúceho s drevom i kameňom. Ježiš sa neskôr nazve „synom tesárovým".
Mt 13, 55 · Mk 6, 3 · Lk 1, 26Je zasnúbený s Máriou. Keď zistí, že je v požehnanom stave, ako spravodlivý muž ju nechce vystaviť hanbe — chce ju potajme prepustiť. Vo sne mu Pánov anjel vysvetlí: „Toho, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého."
Mt 1, 18 – 25Pre cisárove sčítanie putuje s tehotnou Máriou do svojho rodného Betlehema. Hľadá ubytovanie, ktoré nikto nedá. V maštali kladie spolu s Máriou Dieťa do jasieľ. Pastieri a mudrci nachádzajú Svätú rodinu pod Jozefovou strechou.
Lk 2, 1 – 7 · Mt 2, 11Po štyridsiatich dňoch prináša Jozef s Máriou Ježiša do jeruzalemského chrámu — obetuje pár hrdličiek (obeta chudobných). Starec Simeon a prorokyňa Anna chvália Boha. Jozef ako rodič „žasol" nad slovami o svojom Synovi.
Lk 2, 22 – 38Anjel ho v noci varuje pred Herodesom: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a uteč do Egypta." Bez slov vstáva a uteká. Po Herodesovej smrti dostane druhé pokyny vo sne — vrátia sa do Galiley, do Nazareta.
Mt 2, 13 – 23Tridsať rokov ticha pri tesárskom stole. Jozef učí Ježiša remeslu, modlitbe a Tóre. Ježiš mu „bol poddaný" a „rastie v múdrosti, veku a milosti". Najtichšia, ale možno najformatívnejšia kapitola Spasiteľovho života.
Lk 2, 39 – 40 · 51 – 52Cestou domov z Veľkej noci v Jeruzaleme zistia, že Ježiš nie je s nimi. Tri dni úzkostlivého hľadania — nájdu ho v chráme. Po tomto Lukášovi mizne Jozef zo scény. Tradícia hovorí, že zomrel pred Ježišovým verejným účinkovaním v náručí Ježiša a Márie — patrón šťastnej smrti.
Lk 2, 41 – 52Šesť úloh, ktoré Jozef plní v dejinách spásy a v živote Cirkvi.
Pravý a verný snúbenec a manžel Márie. Stráži panenský sľub a zároveň jej dáva domov, meno a pokojnú istotu. Jeho manželstvo je obrazom čistej, nesebeckej lásky.
Hoci nie je biologickým otcom, je pravým otcom v poriadku lásky a starostlivosti. Učí Ježiša remeslu, modlitbe a životu. Z jeho ruky zaznieva pre Ježiša slovo „abba".
Ako otec a manžel je zákonnou hlavou domu. V svätej rodine sa služba a poslušnosť stretávajú: Mária poslúcha Jozefa a Jozef poslúcha Boha. Ježiš sa medzi nimi vychováva v Tóre i v práci.
Pred Herodesovým mečom uteká s Dieťaťom do Egypta. Pred neistotou hľadá útočisko. Bez prestania chráni to, čo mu Pán zveril — Vykupiteľa a jeho Matku.
Mt 1, 19 ho menuje „cádík" — spravodlivý. Žije podľa Tóry, ale jeho spravodlivosť nie je tvrdá: spája pravdu s milosrdenstvom, vernosť so súcitom. Vzor biblickej spravodlivosti.
Pius IX. ho roku 1870 vyhlásil za patróna celej Katolíckej cirkvi. Pius XII. v roku 1955 zaviedol sviatok Sv. Jozefa Robotníka (1. mája) — ochranca rodín, otcov, robotníkov a šťastnej smrti.
Šesť momentov, v ktorých sa rozhodla podoba Svätej rodiny a kde sa Jozef ukázal ako muž poslušnej viery.
„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku." V kritickom okamihu, keď sa rozhoduje, dostane zhora pravdu. Vstáva a koná — nemá otázku, nemá výhovorku.
Mt 1, 18 – 25Cisárov dekrét sa stáva nástrojom proroctva: Mesiáš sa narodí v Betleheme — meste Dávidovom. Jozef vedie ťarchavú Máriu cez kraj a hľadá miesto, kde sa stane zázrak Vtelenia viditeľným.
Lk 2, 1 – 7 · Mich 5, 1Jozef dáva Dieťaťu meno „Ježiš" — tým ho právne uznáva za svojho syna a vovádza ho do Dávidovho rodu. V chráme ho obetujú a Simeon predpovedá Márii meč v duši.
Mt 1, 25 · Lk 2, 21 – 35V noci, bez vysvetlenia príčin, vstáva a vedie rodinu cez púšť do cudziny. Egypt — krajina, ktorá pre Izrael znamenala otroctvo — sa pre Krista stane útočiskom pred kráľovskou krviprelialnosťou.
Mt 2, 13 – 18 · Oz 11, 1Po Herodesovej smrti tretí sen volá Jozefa späť. Z opatrnosti pred Archelaom sa neusadia v Júdei, ale v Galilei — v Nazarete. Tým sa naplní slovo prorokov: „Bude sa volať Nazaretský."
Mt 2, 19 – 23Najtemnejšie hodiny rodičovského strachu. Spolu s Máriou hľadajú Ježiša tri dni — predobraz troch dní v hrobe. Nájdu ho v Otcovom dome a začínajú chápať, že „ich" Syn patrí najprv Bohu.
Lk 2, 41 – 52Jozefov portrét je naskicovaný úsporne — niekoľkými ťahmi, ale presnými. Cnostmi i ťažkými skúškami nás učí, že svätosť býva zriedka hlučná.
Jozef nestojí v centre žiadneho zástupu — stojí pri tých, ktorých mu Boh zveril. Ale práve tým je v srdci dejín spásy.
Jozef v Písme nepovie ani slovo. Boh však k nemu hovorí — vždy v noci, vždy cez sen. A Jozef vždy odpovedá rovnako: vstane a urobí.
1. sen — „Neboj sa prijať Máriu"
Anjel rozptyľuje pochybnosť o Máriinom tehotenstve. Jozef vstane a vezme si ju — prijíma Mesiáša do svojho domu.
2. sen — „Vstaň, uteč do Egypta"
V noci anjel volá k záchrane pred Herodesom. Bez slov vstáva, berie Dieťa a Matku — odchádza do cudziny.
3. sen — „Vráť sa do Izraela"
Po Herodesovej smrti dostáva pokyn vrátiť sa. Ako verný strážca pokynov nemá vlastný plán — len Pánov.
4. sen — „Choď do Galiley"
Z opatrnosti pred Archelaom dostáva nový pokyn. Usadia sa v Nazarete — naplní sa proroctvo: „Bude sa volať Nazaretský."
Šesť rovín, v ktorých Jozefov tichý život zasahuje do širšieho plánu Boha — od starozákonných predobrazov po patronáty Cirkvi.
Jozef je posledným článkom rodokmeňa, ktorý vedie od Abraháma cez Dávida k Mesiášovi. Tým, že prijíma Ježiša za svojho syna, otvára mu zákonný titul „Syn Dávidov" — Mesiáš podľa zasľúbenia.
Mt 1, 1 – 16 · 2 Sam 7, 12 – 16Starozákonný Jozef, syn Jakubov, je tiež „muž snov", ktorý ide do Egypta a stáva sa záchrancom rodiny. Novozákonný Jozef opakuje tento vzor — vedie Svätú rodinu do Egypta a zachraňuje Mesiáša.
Gn 37 – 50 · Mt 2, 13 – 23Z jeho dielne pochádza ten, ktorý sám seba prirovná k „pšenici" a zomrie pribitý na drevo. Tridsať rokov v tichu Jozef formuje Spasiteľovu ľudskú prirodzenosť — slovami, prácou, modlitbou.
Mt 13, 55 · Mk 6, 3Pápež Pius IX. ho v roku 1870 vyhlásil za patróna celej Katolíckej cirkvi. Tak ako kedysi chránil ľudské telo Krista, dnes chráni Kristovo mystické telo — Cirkev.
Quemadmodum Deus, 1870Pius XII. v roku 1955 zaviedol sviatok Sv. Jozefa Robotníka — práve na 1. mája, dátum sviatku práce. Práca v jeho dielni je posvätená — a každá poctivá práca sa stáva spoluprácou s Bohom.
1. máj · Pius XII., 1955Tradícia hovorí, že zomrel pred Ježišovým verejným účinkovaním v náručí Ježiša a Márie. Stal sa tak vzorom „šťastnej smrti" — opustenia tohto sveta v Pánovej prítomnosti — a patrónom otcov, manželov a celých rodín.
Tradícia · Patris corde, 2020Detaily, ktoré sa pri rýchlom čítaní strácajú — ale otvárajú do hĺbky Jozefov svet.
Sedem hlavných posolstiev, ktoré z Jozefovho života Cirkev odovzdáva ďalej.