Ohnivý prorok Pána Boha živého — bojovník proti modloslužbe
Eliáš je najohnivejší prorok Starého zákona — muž, ktorý postaví modloslužobné kráľovstvo Achaba a Jezabel pred ostrú voľbu: Pán, alebo Bál. Privoláva oheň z neba na Karmeli, vzkriesi mŕtveho, prejde 40 dní bez jedla a stretne Pána v tichom závane vetra. Vstúpi do neba na ohnivom voze a vráti sa pri Premenení s Mojžišom — predchodca Mesiáša. „Pán je Boh! Pán je Boh!" — 1 Kr 18, 39
Osem hlavných období Eliášovej služby — od oznámenia sucha pred Achabom až po vzatie do neba.
V čase, keď severné kráľovstvo zhubuje pod modloslužbou kráľa Achaba a Jezabel, Eliáš predstupuje pred kráľa: „Ako žije Pán... nebude rosy ani dažďa, kým ja nepoviem!" — udrú tri a pol roka sucha.
1 Kr 17, 1 · Jak 5, 17 – 18Pán ho posiela do skrytosti pri potoku východne od Jordánu. Krmia ho krkavce — chlebom a mäsom ráno i večer. Pije z potoka, kým ten nevyschne. Boh sa stará aj v najnehostinnejšom mieste.
1 Kr 17, 2 – 7Pán ho posiela k pohanskej vdove zo Sarepty, ktorá zbiera posledné drevo na chlieb pre seba a syna. Eliáš jej sľúbi: múky neubudne, oleja sa nezmenší — kým nepríde dážď. Neskôr vzkriesi jej zomretého syna.
1 Kr 17, 8 – 24 · Lk 4, 25 – 26Sám proti 450 prorokom Bála. „Dokedy budete kuľhať na obe strany?" Modlí sa — a oheň z neba spáli obetu, drevo, kamene i vodu. Ľud padá na tvár: „Pán je Boh!" Eliáš dá pobiť falošných prorokov.
1 Kr 18, 17 – 40Po Karmeli mu Jezabel hrozí smrťou. Vyčerpaný uteká na púšť, sadne pod borievku a túži zomrieť: „Mám už dosť, Pane." Anjel mu nosí chlieb a vodu. Eliáš ide 40 dní a nocí na vrch Horeb — Mojžišov vrch.
1 Kr 19, 1 – 8Pán prejde okolo: silný vietor — Pán nie je vo vetre. Zemetrasenie — ani v tom. Oheň — ani v ohni. Potom „šelest tichého závanu" — a Eliáš si zakryje tvár. Boh nie je vždy hlasný — najhlbší rozhovor býva v tichu.
1 Kr 19, 9 – 13Jezabel dá zabiť spravodlivého Nábota, aby Achab získal jeho vinicu. Eliáš predstupuje pred kráľa: „Tu, kde lízali psy Nábotovu krv, budú lízať aj tvoju!" Achab činí pokánie — Pán odďaľuje súd.
1 Kr 21Spolu s Elizeom prejdú cez Jordán (rozdelený plášťom). „Pýtaj si, čo mám pre teba urobiť, prv ako budem od teba vzatý." Elizeus žiada „dvojnásobnú časť ducha". Zostúpi ohnivý voz s ohnivými koňmi — Eliáš vystúpi do neba vo víchrici.
2 Kr 2, 1 – 12Šesť oblastí, kde Eliášovo pôsobenie zmenilo dejiny Izraela aj prorockej tradície.
V čase úplného odpadnutia severného kráľovstva pod Achabom a Jezabel obnovuje monoteistické vyznanie: „Pán, on je Boh!" Sám zápas na Karmeli vráti tisíce sŕdc Pánovi.
Bezprostredne sa stavia proti kultu Bála a Aštarty, ktorý priniesla Jezabel z Sidonu. Bez kompromisov ukazuje, že Pán a modly nemôžu stáť vedľa seba.
Hodí svoj plášť na Elizea — odovzdá svoje povolanie. Cez Elizea, syn prorockých škôl a pomazaných kráľov sa Eliášov duch rozšíri ďalej.
Jakubov list ho stavia ako vzor modlitby: „Eliáš bol človek ako my — modlil sa, aby nepršalo, a nepršalo tri roky a šesť mesiacov." Modlitba spravodlivého má veľkú silu.
Pán mu zveruje pomazať Hazaela za kráľa nad Aramom, Jehua nad Izraelom a Elizea za proroka. Jeden prorok meniaci politické dejiny troch národov.
Malachiáš sľúbi, že Pán pošle Eliáša „pred dňom Pána veľkým a strašným". Ježiš to vzťahuje na Jána Krstiteľa: „Eliáš už prišiel" — a sám ho potvrdí na Tábore.
Vdova má len hrsť múky a kvapku oleja — Eliáš jej sľubuje, že nedôjdu, kým nepríde dážď. Najprv ona dá Pánovi — a Pán dáva spať.
1 Kr 17, 12 – 16Chlapec ochorie a zomrie. Eliáš ho odnesie na poschodie, položí na svoje lôžko, trikrát sa nad ním rozprestrie, modlí sa — a Pán mu vráti život. Prvé vzkriesenie v Písme.
1 Kr 17, 17 – 24Po dni kričania prorokov Bála Eliáš poleje oltár štyrmi vedrami vody trikrát. Modlí sa krátku modlitbu — a oheň z neba zožiera všetko vrátane vody.
1 Kr 18, 30 – 38Najmocnejšia teofánia v Eliášovom živote nepríde v búrke ani ohni — ale v jemnom šelest. Pán je niekedy najprítomnejší tam, kde sa najmenej snaží upútať pozornosť.
1 Kr 19, 11 – 13Elizeus orie pole s dvanástimi pármi volov. Eliáš okolo neho len prejde a hodí naňho svoj plášť — toľko stačí. Učeník zabije voly, urobí hostinu z dreva pluhu — a ide za majstrom.
1 Kr 19, 19 – 21Pri prechode cez Jordán Eliáš zviera plášť, udrie vodu — vody sa rozdelia. Cestou hovoria ďalej. Náhle sa zjaví ohnivý voz s ohnivými koňmi — a Eliáš vystúpi do neba vo víchrici.
2 Kr 2, 8 – 12„Ako žije Pán..."
Eliášov stály refrén — dôvera v živého Boha proti všetkým mŕtvym modlám.
„Dokedy budete kuľhať na obe strany?"
Ostrá výzva k rozhodnutiu — buď Pán alebo Bál, polovičatosť nie je možná.
„Pán je Boh!"
Ľud na Karmeli padá na tvár — meno Eliáš samé znamená „Pán je môj Boh".
„Mám už dosť, Pane, vezmi si môj život..."
Najúprimnejšia modlitba vyhoreného proroka — a Pán ho neopustí.
„Čo tu robíš, Eliáš?"
Pánova otázka, ktorá pomáha prorokovi vrátiť sa k povolaniu.
„Šelest tichého závanu..."
Pán je v jemnom hlase, nie v hluku. Jeden z najkrajších obrazov Boha v Písme.
Malachiáš zakončuje Starý zákon prísľubom: „Pošlem vám proroka Eliáša prv, ako príde deň Pánov." Eliáš sa stáva symbolom prípravy na Mesiáša.
Mal 3, 23 – 24Anjel oznámi Zachariášovi, že Ján bude chodiť „v duchu a moci Eliášovej". Ježiš to potvrdí: „Ak chcete, on je ten Eliáš, ktorý má prísť."
Lk 1, 17 · Mt 11, 14Na vrchu Tábor sa zjavuje s Ježišom Mojžiš (Zákon) a Eliáš (Proroci). Spolu hovoria s Pánom o jeho „odchode" v Jeruzaleme.
Mt 17, 1 – 13 · Lk 9, 30 – 31Sv. Jakub ho stavia ako vzor: „Eliáš bol človek ako my..." — a predsa jeho modlitba zatvorila a otvorila nebesia. Vzor pre veriaceho aj dnes.
Jak 5, 16 – 18Ježiš v Nazarete pripomína: „V čase Eliáša bolo veľa vdov v Izraeli, no on bol poslaný iba k vdove zo Sarepty." Predobraz, že spása je aj pre národy.
Lk 4, 25 – 26Stretnutie s Pánom v tichom závane na Horebe je archetyp kontemplatívnej modlitby. Karmelitánsky rád ho ctí ako svojho duchovného praotca.
1 Kr 19 · sv. Terézia z Lisieux