Múdry vyhnanec na kráľovských dvoroch — apokalyptický prorok kráľovstiev a Syna človeka
Daniel je vzor verného Žida v cudzom svete — mladík unesený do Babylonu, ktorý sa nedotkne kráľovskej stravy, no stane sa najmúdrejším radcom troch ríš. Vykladá sny Nabuchodonozorovi, prečíta tajomné „Mene, Tekel, Ufarsin" nad Baltazarovou hostinou a prežije noc v jame s levmi. V apokalyptických videniach zahliadne Syna človeka prichádzajúceho na nebeských oblakoch a počíta dni do Mesiáša. „Boh nebies dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo vedia rozumieť." — Dan 2, 21
Osem hlavných období Danielovej služby — od vyhnanstva v mladosti až po posledné apokalyptické videnia v starobe.
V roku 605 pred Kr. Nabuchodonozor zajme Jeruzalem. Daniel a traja priatelia (Ananiáš, Misael, Azariáš) sú odvedení ako mladí šľachtici na výchovu v kráľovskom paláci — dostávajú nové babylonské mená.
Dan 1, 1 – 7 · 2 Kr 24Odmieta poškvrniť sa kráľovským jedlom a vínom. Žiada o desaťdňovú skúšku — len strukoviny a vodu. Po desiatich dňoch sú on a jeho priatelia zdravší a krajší než ostatní. Boh im dáva múdrosť a Daniel rozumie všetkým snom.
Dan 1, 8 – 17Nabuchodonozor sníva o soche zo zlata, striebra, bronzu, železa a hliny — a kameň zo skaly ju roztriešti. Daniel ako jediný sen oznámi i vyloží: štyri ríše, po nich Pánovo večné kráľovstvo. Kráľ pred ním padne na tvár.
Dan 2, 1 – 49Anania, Misael a Azariáš odmietnu pokloniť sa zlatej soche. Hodia ich do sedemnásobne rozpálenej pece — a Nabuchodonozor uvidí štvrtého „podobného Synovi Božiemu". Vyjdú bez pachu spáleniny. (Daniel pri tom nie je menovaný.)
Dan 3, 1 – 30Daniel vykladá sen o veľkom strome: Nabuchodonozor sa pre svoju pýchu sedem rokov správa ako zviera, kým neuzná, že „Najvyšší vládne nad kráľovstvami". Kráľ sa vráti k rozumu a chváli Boha nebies.
Dan 4, 1 – 34Pri Baltazarovej hostine, kde sa pijú z chrámových nádob, sa zjaví ruka a píše po stene. Daniel číta: „Spočítané, odvážené, rozdelené." Tej noci je Babylon dobytý Médmi a Peržanmi.
Dan 5, 1 – 31Za Dária Méda závidliví radcovia presadia zákaz modlitby k inému než kráľovi. Daniel sa naďalej trikrát denne modlí pri otvorenom okne. Hodia ho k levom — Pánov anjel im zatvorí tlamy. Ráno vychádza nedotknutý.
Dan 6, 1 – 29V starobe vidí štyri šelmy, Starca dní a Syna človeka, dejiny medzi-zákonných ríš a 70 týždňov do pomazaného Mesiáša. Anjel Gabriel mu vykladá. Posledné slová: „Choď ku koncu — odpočívaj a vstaneš v posledný deň."
Dan 7 – 12Šesť oblastí, kde Danielov život formoval dejiny vyhnanstva i prorockú nádej Izraela.
Vyrastá vo dvore pohanského kráľa, no zostáva verný Pánovmu zákonu — v jedle, v modlitbe, vo viere. Vzor pre celý vyhnanecký národ aj pre kresťanov v sekulárnom svete.
Boh mu dáva „desaťkrát viac" múdrosti než všetkým mágom Babylonu. Vyloží to, čo sníval, no zabudol aj sám kráľ — niečo, čo je nad ľudskú moc.
Slúži pod tromi kráľmi a dvoma ríšami — Babylonom i Médsko-perzskou. Dárius ho ustanoví nad celé kráľovstvo. Politika môže byť priestorom pre vernosť, nie vždy len pre korupciu.
Z Jeremiášovej knihy číta o sedemdesiatich rokoch vyhnanstva — a kľaká si na pôst, vyznáva hriechy národa, prosí o návrat. Vzor príhovornej modlitby, kde sa stotožňuje s vinou ľudu.
Jeho videnia šelm a Syna človeka sa stávajú jazykom Ježišovej eschatológie i Apokalypsy. Daniel je most medzi prorockou tradíciou a novozákonným zjavením.
Vyhnaným hovorí: Pán nie je porazený s Jeruzalemom. Nad ríšami stojí Najvyšší a jeho večné kráľovstvo nikdy nezahynie. Slovo nádeje pre stratenú generáciu.
Desaťdňová skúška ukáže, že vernosť rituálnej čistote neoslabuje, ale zosilňuje. Boh sa stará o tých, ktorí ho neopustia ani v drobnostiach.
Dan 1, 8 – 16Hlava zo zlata (Babylon), prsia striebra (Médsko-Perzia), brucho bronzu (Grécko), nohy železa (Rím) — a kameň, čo ich roztriešti, je mesiášske kráľovstvo.
Dan 2, 31 – 45„Vidím štyroch mužov... a ten štvrtý sa podobá Synovi Božiemu." Predobraz Pána, ktorý sprevádza svojich verných v ohni utrpenia.
Dan 3, 24 – 25Sen o veľkom strome, ktorý je zoťatý. Daniel vyloží: pre pýchu bude kráľ sedem rokov žiť ako zviera v poli. Po siedmich rokoch sa Nabuchodonozor pozdvihne k nebu, vráti mu rozum — a verejne vyzná: „Najvyšší vládne nad kráľovstvom ľudí."
Dan 4, 1 – 34Nadpis sa objaví uprostred bohorúhačskej hostiny. Daniel ho vyloží: kráľov čas je spočítaný a rozdelený. Ešte v noci Baltazar zomiera. Dejiny majú váhu.
Dan 5, 25 – 30Modliaci sa starec medzi levmi je obraz, ktorý kresťanské katakomby ako prvý maľovali — symbol viery, ktorá nestratí pokoj ani tam, kde ju pripravujú o život.
Dan 6, 17 – 23Daniel posype popol pred sochou Béla — ráno sú v ňom stopy kňazov, ktorí potajomky jedli obety. Veľkého draka zničí cestičkou zo smoly, vlasov a tuku. Modly sú prázdne, Pán je živý — aj uprostred bujarej modloslužby.
Dan 14, 1 – 27„Hľa, na nebeských oblakoch prichádzal akoby Syn človeka... dostal moc, slávu a kráľovstvo." Najdôležitejšie videnie — Ježiš si tento titul prisvojí pred Sanhedrínom.
Dan 7, 13 – 14 · Mt 26, 64„On mení časy a doby..."
Boh nestojí mimo dejín — on ich riadi, dosadzuje aj zosadzuje kráľov.
„...kráľovstvo, ktoré sa nikdy nezrúti"
Pánovo kráľovstvo prežije všetky ríše — Babylon, Perziu, Grécko, Rím.
„A ak nie..."
Traja v peci: aj keby Boh nezachránil, neslúžia tvojim modlám. Vrchol viery.
„Trikrát denne padol na kolená..."
Pri otvorenom okne, oproti Jeruzalemu — vernosť modlitbe pod hrozbou smrti.
„Akoby Syn človeka..."
Mesiášsky titul, ktorý Ježiš použije pred veľradou ako sám seba potvrdzujúci.
„...budú žiariť ako jas oblohy"
Múdri sa budú trblietať, čo viedli mnohých k spravodlivosti, naveky.
Daniel ako prvý v Písme používa apokalyptický jazyk — symbolické šelmy, kozmické súdy, čísla. Otvára cestu Zjaveniu Jánovmu.
Dan 7 – 12 · Zjv 13Gabriel mu zjaví, kedy príde „Pomazaný — Knieža". Tradícia v tom vidí proroctvo o presnom čase Kristovho príchodu — najexplicitnejšia mesiášska chronológia v Starom zákone.
Dan 9, 24 – 27Ježiš sa vyše osemdesiatkrát v evanjeliách nazýva „Syn človeka". Pred Kajfášom otvorene cituje Daniela: „Uvidíte Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch."
Mt 26, 64 · Dan 7, 13Najjasnejší starozákonný text o vzkriesení: „Mnohí z tých, čo spia v zemskom prachu, sa zobudia: niektorí pre večný život, iní pre večnú hanbu."
Dan 12, 2Danielovo proroctvo o znesvätení chrámu Pán cituje pri svojej eschatologickej reči — naplní sa najprv pri Antiochovi IV., potom pri zničení Jeruzalema r. 70.
Dan 9, 27 · Mt 24, 15Danielova modlitba (Dan 9) sa stáva vzorom pokánia — Cirkev ju číta v adventnej a pôstnej liturgii ako prosbu o zmilovanie.
Dan 9, 4 – 19