Vdova, ktorá zachránila Izrael — sila modlitby, krásy a odvahy
Judita je krásna a zbožná vdova, ktorá pred zánikom Betúlie pred asýrskym vojvodcom Holofernom jediná verí, že Pán môže zachrániť. Spoľahnúc sa na pôst a modlitbu vstupuje do nepriateľského tábora, svojou krásou vlieči Holoferna do dôvery — a v noci mu jeho vlastným mečom odsekne hlavu. Asýrska armáda sa rozpŕcha. Cirkev v nej vidí predobraz Márie, ktorá rozdrví hlavu hada. „Buď požehnaná, dcéra, od Boha najvyššieho nadovšetky ženy zeme!" — Jdt 13, 18
Judita je dcéra Merariho, vdova po Manassesovi (zomrel pri žatve od úpalu). Žije už tri a pol roka v smútku — postí sa každý deň, nosí žinené rúcho, býva v stane na streche svojho domu. Krásna, bohatá a všeobecne ctená.
Jdt 8, 1 – 8Nabuchodonozor pošle vojvodcu Holoferna so 132 000 mužmi pokoriť západné národy. Holofernes ničí mestá, blokuje pramene v Betúlii. Mesto má vydržať 5 dní bez vody — potom kapituluje. Achior, Amončan, varuje pred Pánovým ľudom.
Jdt 1 – 7Judita predvolá si starších Oziáša, Chabriho a Charmiho. Karhá ich, že stanovili Bohu lehotu 5 dní: „Kto ste, že pokúšate Boha? Boh nie je ako človek, aby mu bolo treba sa vyhrážať." Vyzýva k pokore, modlitbe a poslušnosti.
Jdt 8, 9 – 36Pred Pánom prosí: „Pane, Bože môj, vypočuj ma, vdovu... Daj môjmu klamstvu zbraň." Plán je jednoduchý a smrteľne nebezpečný: pôjde do tábora a otvorí cestu pre Pánovo víťazstvo cez ženskú ruku.
Jdt 9Po troch a pol rokoch smútku si Judita zloží žinené rúcho, kúpe sa, natrie myrkou, oblečie najkrajšie šaty, ozdobí sa náhrdelníkmi a prsteňmi. „Bola tak krásna, že žiarila." Slúžka jej nesie chlieb, syr a víno.
Jdt 10, 1 – 5Asýrske stráže ju zastavia — ona prosí: „Veďte ma k Holofernovi, prinesiem mu radu, ako podmaniť Betúliu." Vojaci žasnú nad jej krásou. Tri dni žije v tábore, každú noc chodí v doline modliť sa a kúpať.
Jdt 10, 11 – 22 · 12, 5 – 9Štvrtý večer Holofernes uskutočňuje banket, kam pozve len Juditu. Nadmieru sa opije, sluha vyjde, spia spolu sami. Holofernes upadá do bezvedomia. Judita berie jeho meč, dva razy mu sekne — odreže hlavu. Vloží ju do mecha pre slúžkú.
Jdt 12, 10 – 13, 10Judita sa vracia do Betúlie. Hlavu zavesia na hradby. Asýri zo strachu utekajú. Izrael ich prenasleduje, koristí. Veľkňaz Joakim a starší Jeruzalema prichádzajú vzdať jej úctu. Spieva chválospev. Žije ďalej v Betúlii a zomiera vo veku 105 rokov.
Jdt 13 – 16Bez nej by Betúlia padla a otvorila cestu na Jeruzalem. Pán cez ňu zachránil chrám aj celý ľud — ako hovorí: „Pán pokoril nepriateľov rukou ženy."
Sama vyjdí proti 132-tisícovej armáde. Verí, že Pán je s ňou, hoci „dôveruje" zbrani lži. Žiadna iná žena v Tóre nemá takú vojenskú odvahu.
Spieva chválospev, ktorý je predobrazom Magnifikátu — „Pán pokoril mocných... ja Pánovi spievam novú pieseň." Liturgia ju používa v kantikách.
Jdt 16Žena, ktorá karhá kňazov a starších za malú vieru. Predobraz prorockej úlohy laikov v Cirkvi — pravda nezávisí od pohlavia ani úradu.
3,5 roka pôstu, modlitby a žinenice — duchovná autorita rastie v skrytosti. Až keď Pán potreboval, ukázala sa.
„Požehnaná si nadovšetky ženy" — to isté slová neskôr povie Alžbeta Márii. Judita drví hlavu Holoferna; Mária — nová Eva — drví hlavu hada (Gn 3, 15).
Jdt 13, 18 · Lk 1, 42„Boh nie je ako človek, aby sa mu hrozilo..."
Karhanie starších — Pán nemá lehotu, v ktorej by mu mali rozkazovať.
„Tvoja sila nie je v zástupoch, ani moc v jazdcoch..."
„...ty si Bohom pokorných, pomocou utlačených." Vrcholná modlitba pred činom.
„Buď požehnaná, dcéra, nadovšetky ženy zeme!"
Slová Oziáša Judite — predobraz Alžbetinho pozdravu Márie.
„Tvoja chvála neodstúpi z úst ľudí..."
Žena, ktorá zachránila ľud, bude oslavovaná naveky.
„Pánovi, môjmu Bohu, spievam novú pieseň..."
Začiatok piesne Judity — predobraz Magnifikátu Panny Márie.
„Pán pokoril nepriateľa rukou ženy."
Hlavná téma celej knihy — Pán víťazí cez slabé.
Cirkev od staroveku číta Juditu ako predobraz Panny Márie — ženy, ktorá drví hlavu zla.
Oziáš jej hovorí: „Buď požehnaná nadovšetky ženy zeme." To isté povie Alžbeta Márii pri navštívení. Cirkev v tom vidí priamy predobraz.
Jdt 13, 18 · Lk 1, 42Judita oddelí hlavu Holoferna — Mária, nová Eva, drví hlavu hada (Gn 3, 15). Mariánska ikonografia ju zobrazuje šliapajúcou na hada.
Gn 3, 15 · Zjv 12„Pán pokoril mocných" znie i v Jdt 16 i v Lk 1. Mária spieva v duchu Judity — i predtým Anny, matky Samuela. Ženské piesne víťazstva pokorných.
Jdt 16 · Lk 1, 46 – 55Judita využila svoju krásu pre Pána. Mária ako „Tota Pulchra" (celá krásna) je naplnením — celá milosti plná, nevinná, ale silná.
Otcovia Cirkvi i stredoveké liturgie čítali Juditu o sviatku Nepoškvrneného počatia. Žena spôsobí pád pyšnej tyranie — ako Cirkev cez Máriu odoláva drakovi.
Judita venuje všetok lup z Holoferna jeruzalemskému chrámu. Tak ako Mária priniesla v chráme dieťa Ježiša — vrcholný Pánov dar.