Asistent Mojžiša na púšti
Hozea, syn Núnov z kmeňa Efraima — Mojžiš mu zmenil meno na Jehošua („Pán je spása"). Sprevádza Mojžiša ako jeho služobník, vychádza s ním na Sinaj, stráži stánok stretnutia.
Nm 13, 8 – 16 · Ex 24, 13 · 33, 11Mojžišov nástupca a vodca, ktorý uviedol Izrael do zasľúbenej zeme
Jozue je Mojžišov nástupca, ktorý ako jediný spolu s Kálebom prešiel z generácie exodu do zasľúbenej zeme. Vedie Izrael cez Jordán, padá Jericho, slnko sa zastaví v Gibeone — Pán mu dáva víťazstvá, lebo „Pán je s ním". Jeho hebrejské meno Jehošua je doslovne „Ježiš" — preto Cirkev v ňom vidí prvý mocný predobraz Krista, ktorý vedie Boží ľud do nebeského dedičstva. „Buď silný a odvážny, neboj sa a netras, lebo Pán, tvoj Boh, bude s tebou všade, kam pôjdeš." — Joz 1, 9
Hozea, syn Núnov z kmeňa Efraima — Mojžiš mu zmenil meno na Jehošua („Pán je spása"). Sprevádza Mojžiša ako jeho služobník, vychádza s ním na Sinaj, stráži stánok stretnutia.
Nm 13, 8 – 16 · Ex 24, 13 · 33, 11Pri Refidim vedie prvý boj Izraela proti Amalekom. Mojžiš na vrchu drží zdvihnuté ruky — Pán dáva víťazstvo. Prvý dôkaz, že Pán je s Jozuem.
Ex 17, 8 – 16Jeden z dvanástich vyzvedačov, ktorých Mojžiš poslal do Kanaánu. Spolu s Kálebom prinesie obrovský strapec hrozna z Eškolu a oznamuje: „Krajina je veľmi dobrá, vstúpme!" Ostatní šíria strach a ľud reptá.
Nm 13 – 14Mojžiš naňho položí ruku pred celým ľudom a Pán hovorí: „Ja s tebou budem ako som bol s Mojžišom." Po Mojžišovej smrti na Nebo Jozue preberá vedenie a ohlasuje: „Za tri dni prejdeme Jordán."
Nm 27, 18 – 23 · Dt 31 · Joz 1Kňazi nesúci archu vstúpia do rozvodneného Jordánu — vody sa zastavia. Národ prejde po suchu. Z dna Jordánu vezmú dvanásť kameňov ako pamätník — paralela rozdelenia Červeného mora.
Joz 3 – 4Šesť dní obchádzajú mesto raz, siedmy deň sedem ráz so siedmimi trúbami. Pri záverečnom kriku múry padajú. Iba Rachab a jej dom sú zachránení — pohanská žena, ktorá patrí do rodokmeňa Mesiáša.
Joz 6 · Mt 1, 5V boji proti piatim amorejským kráľom Jozue volá: „Slnko, stoj v Gibeone, mesiac nad údolím Ajalon!" A „slnko nepospiechalo zapadnúť skoro celý deň". Najjedinečnejší zázrak Starého zákona.
Joz 10, 12 – 14Vo veku 110 rokov zhromaždí všetky kmene v Sicheme. Pripomenie celé dejiny od Abraháma. Vyzýva: „Vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť... Ja a môj dom budeme slúžiť Pánovi!" Ľud obnovuje zmluvu. Jozue zomiera a je pochovaný v Timnat-Sere.
Joz 24Za sedem rokov dobyl 31 kanaánskych kráľov. Od Jordána po Stredozemné more, od púšte po Libanon — Izrael získal územie, ktoré Pán prisľúbil Abrahámovi.
Z celej generácie, ktorá vyšla z Egypta, spolu s Kálebom jediný vstúpil do zasľúbenej zeme. Vernosť proti väčšine — vzor učeníckej viery.
Spravodlivo rozdelil zem žrebom medzi kmene — každému jeho dedičstvo. Levitom zveril 48 miest. Stanovil 6 útočiskových miest pre nedobrovoľných vrahov.
Pred smrťou znova zhromaždí ľud a zaviaže ho na vernosť Pánovi. Pripomína celú históriu a kladie kameň pamätník: „On bude svedkom proti vám."
Jediná porážka — pri Aji — bola pre Achánov hriech. Po jeho odhalení Jozue víťazí v každej bitke. Pán mu nezľavil žiadne víťazstvo.
Jeho meno Jehošua je grécky Iesous — Ježiš. List Hebrejom hovorí: ak by ich bol Jozue uviedol do skutočného odpočinku, Pán by neopisoval ďalší deň. Pravý Jozue je Kristus.
Hebr 4, 8 – 9Vyzvedači prinesú strapec, ktorý nesú dvaja muži na žrdi. Krajina oplýva mliekom a medom. Ale 10 vyzvedačov rozprašuje strach o „obrovských obyvateľoch". Jozue a Káleb veria.
Nm 13, 23 · 30Pred Jerichom mu zjavuje sa muž s vyňatým mečom. Jozue: „Si náš alebo nepriateľov?" — „Som vodca Pánovho zástupu. Vyzuj sandále — je to svätá zem." Identický motív s Mojžišom pri horiacom kre.
Joz 5, 13 – 15Žiadne obliehacie stroje, žiadny útok. Len chodenie, archa, sedem trúb. Siedmy deň sedem otáčok — a jeden krik. Múry sa rozsypú. Boj patrí Pánovi, nie taktickej geniálnosti.
Joz 6, 1 – 21Achán z kmeňa Júda ukryl korisť z Jericha — Izrael preto prehral pri malom Aji. Po žrebovaní je odhalený. Hriech jedného oslabuje celý národ. Po pokání nasleduje víťazstvo.
Joz 7Gabaončania sa preoblečú za vyslancov z ďalekej krajiny — Jozue im prisľúbi mier bez konzultácie s Pánom. Keď sa pravda odhalí, sľub musí dodržať. Stávajú sa drevorubačmi a vodonosičmi pri svätostánku.
Joz 9V deň zachraňovania Gabaonu Pán hádže z neba kamenné krúpy na nepriateľov. Jozue volá pred celým Izraelom — slnko sa zastaví. „Nikdy nebolo dňa ako tento, aby Pán poslúchol hlas človeka."
Joz 10, 12 – 14„Buď silný a odvážny..."
Pán to hovorí Jozuemu trikrát na začiatku knihy. Veta, ktorú dnes opakuje Cirkev v ťažkých chvíľach.
„Vyzuj si obuv, lebo je to svätá zem."
Vodca Pánovho zástupu pred Jerichom — ozvena Mojžiša pri horiacom kre.
„Slnko, stoj v Gibeone!"
Smelosť Jozueho modlitby — človek prikazuje slnku v Pánovom mene.
„Ani jediné slovo zo všetkých nesplnilo sa nadarmo..."
Bilancia po dobývaní — Pán dodržiava každý sľub.
„Ja a môj dom budeme slúžiť Pánovi!"
Najslávnejšia veta Jozuea — domáce verejné vyznanie viery.
„Keby ich bol Jozue uviedol do odpočinku..."
List Hebrejom: pravý odpočinok dáva až Kristus — druhý Jozue.
Jozue je v gréčtine doslovne Iesous — Ježiš. Otcovia Cirkvi videli v jeho živote sériu predobrazov nového, dokonalého Jozuea.
Jehošua a Ješu'a — varianty toho istého mena. V gréčtine LXX i NZ je obe písané Iesous. Sk 7 a Hebr 4 výslovne hovoria o „Jozuovi" tam, kde grécky text píše „Ježiš".
Sk 7, 45 · Hebr 4, 8Mojžiš (Zákon) prevedie cez púšť, ale do zasľúbenej zeme uvedie až Jozue. Tak ani Zákon nemôže priviesť do nebeského dedičstva — to robí len Kristus.
Vstup do zasľúbenej zeme cez vody Jordánu je predobrazom kresťanského krstu — vstupu do Kristovho kráľovstva. Ježiš sa nechá pokrstiť práve v Jordáne.
Z dna Jordánu vyzdvihnutých 12 kameňov ako pamätník — predobraz 12 apoštolov, na ktorých Kristus stavia svoju Cirkev.
Pohanská hriešnica zachránená skrze červený povraz — predobraz spásy z viery a Kristovej krvi. Mt 1 ju menuje v rodokmeni Mesiáša.
Joz 2 · Mt 1, 5 · Hebr 11, 31List Hebrejom: keby Jozue dal Izraelu pravý odpočinok, Pán by neopisoval ďalší deň. Takže pravý šabbat a dedičstvo dáva až Kristus.
Hebr 4, 8 – 11