Litánie všetkých svätých
Klasická liturgická forma. Volá svätých po mene v rytmickom „ora pro nobis". Vrcholová forma ekleziologického giri.
Communio sanctorum — tri stavy Cirkvi prepojené v Kristovi. Anjeli, patriarchovia, mučeníci, mystici, neznámi spravodliví.
Communio sanctorum — spoločenstvo svätých — je teologická realita, ktorá prepája všetky duše v Kristovi. Tri stavy Cirkvi: pútiaca (my na zemi), trpiaca (duše v očistci, Kruh 6.6), víťazná (svätí v nebi). Plus anjeli — devet zborov v troch hierarchiách. Plus nekonečné zástupy neznámych spravodlivých — „nespočetný zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudu a jazykov" (Zj 7, 9). Pre Luisu Piccarretu nie je communio sanctorum abstraktnou náukou — je žitým spoločenstvom, ktoré duša v Vôli denne obkrúžuje v giri. Anjeli orodujú za nás; svätí v nebi sú našimi sprievodcami; my orodujeme za duše v očistci. Reciprocita prúdi cez všetky tri stavy. Žiadna duša nikdy nie je sama — patrí do nesmiernej rodiny Cirkvi naprieč priestorom a časom. Mariánsky giri (6.4) je vzorom; giri Cirkvi a svätých rozvíja, čo Mária ako prvá vstúpila do communia. Tento luisovský pohľad osvetľuje, čo katolícka tradícia poznala vždy: svätí v nebi nezatvárajú svoju slávu — pokračujú v giri za nás, my v giri za nich. Hojnosť citátov z Knihy Neba k tejto téme ukazuje, ako Luisa videla skrytú Cirkev — miliardy duší, ktoré nikoho nepoznajú, ale patria k spoločenstvu svätých. — jednovetné zhrnutie 6.5
Klasická katolícka dogma o spoločenstve svätých (Apoštolské vyznanie viery, KKC §§ 946 – 962) je teologickým základom celého kruhu 6.5.
Communio sanctorum — vrchol katolíckej ekleziologie
Apoštolské vyznanie viery zahŕňa krátku, ale výnimočne hustú vetu: „verím v spoločenstvo svätých" (lat. credo... communionem sanctorum). Cirkev v tom vyznáva, že všetky duše v Kristovi tvoria jedno spoločenstvo, prepojené naprieč priestorom a časom — pútiaca Cirkev na zemi, trpiaca v očistci, víťazná v nebi.
Klasické rozdelenie Cirkvi do troch stavov je foundation pre rozlišovanie typov giri.
Ecclesia militans / peregrinans
My na zemi. Cirkev na ceste, v zápase, v dejinách. ~ 1,4 mld katolíkov + ostatní pokrstení. Spojení v Eucharistii a sviatostiach.
Ecclesia patiens / purgans
Duše v očistci. Tí, čo zomreli v milosti, ale ešte sa očisťujú. Závisia od našich modlitieb. Téma 6.6 — samostatne.
Ecclesia triumphans / coelestis
Svätí a anjeli v nebi. Tí, čo už dosiahli blažené videnie. Orodujú za nás. Nespočetný zástup (Zj 7, 9).
Reciprocita medzi tromi stavmi: pútiaci modlia za trpiacich, víťazní orodujú za pútiacich a uľavujú trpiacim. Cirkev je jedno telo v troch stavoch. Žiadna duša izolovaná. Giri Cirkvi a svätých „obkrúžuje" tri stavy súčasne.
Tradičná katolícka angeologia zoznámi devet anjelských zborov v troch hierarchiách. Foundation: spisy pripísané sv. Dionýziovi Areopagitovi (4. – 6. stor.), prijaté sv. Tomášom v Summa Theologiae.
Iz 6, 2 — „Spievali si vospolok: Svätý, svätý, svätý."
Gn 3, 24 — strážcovia raja. Múdrosť Boha.
Kol 1, 16 — Božia spravodlivosť.
Ef 1, 21 — duchovné vlády stvorenia.
1 Pt 3, 22 — riadenie sily prírody.
Ef 3, 10 — zázraky a milosti.
Dan 10, 13 — ochrancovia národov.
Michal, Gabriel, Rafael (+ Uriel, Sealtiel).
Anjeli strážcovia — Mt 18, 10.
Klasická hagiografia rozdelila svätých do siedmych kategórií podľa charizmy a života. Liturgia hodín a kalendária Cirkvi sa riadia týmto delením.
Starozákonní spravodliví. Otcovia viery. Hebr 11 ich menuje. Cirkev ich uctieva ako predchodcov.
Hlasy Otca v dejinách. Pripravovali príchod Mesiáša. Ján Krstiteľ je „najväčší zrodený zo ženy" (Mt 11, 11).
Foundation Cirkvi. Dvanásti vyvolení + Pavol. „Postavení na základe apoštolov a prorokov" (Ef 2, 20).
Tí, čo dali život za vieru. Štefan — prvý. Súčasní (20. – 21. stor.) — viac než vo všetkých predošlých storočiach dohromady.
Patristickí veľkáni. 2. – 8. stor. Foundation teológie. Východní + západní. „Otcovia" — preto, že rodili Cirkev cez slovo.
Učitelia Cirkvi. Cirkev formálne vyhlasuje za doktorov tých, ktorí vynikli učením. 37 doktorov + 4 ženy.
Tí, čo zažili priame mystické skúsenosti. Niektorí formálne svätí, niektorí v procese. Luisa medzi nimi (Božia služobnica).
Tie, ktoré sa zasvätili Pánu v panenstve. Cirkev ich uctieva osobitne — sv. omše „pro virgine".
Svedkovia viery svojím životom. Klasická kategória — tí, ktorí žili svätosť bez mučeníctva.
Pre Luisu nie je Cirkev len tá viditeľná — kanonizovaní svätí, liturgia, štruktúra. Cirkev má svoje skryté rozmery, ktoré sú často viac, než vidíme. Osem dôrazov.
Klasická ekleziologia menuje kanonizovaných svätých. Luisa pridáva: skrytá Cirkev — miliardy neznámych spravodlivých, anjelské zástupy, neviditeľná spoločnosť, ktorá obklopuje pútniku Cirkev. V Otcovej Vôli sú všetci prítomní; duša v giri ich obkrúžuje.
Osem tematických úryvkov z Il Libro del Cielo o communio sanctorum. Parafráza opakovaných tém.
„Moja Cirkev, dcéra, nie je len tá, ktorú vidíš. Je v nej miliarda duší, ktoré nevidíš — svätí, mučeníci, neznámi spravodliví. Tvoj giro Cirkvi: ‚Otec, obíden celé tajomné Telo. Známych aj neznámych. Slávou aj mlčaním.' Tým si súčasťou skrytej Cirkvi, ktorá obchodzí Otcov srdce."
Pozn. Centrálny luisovský text o skrytej Cirkvi. Citovaný aj v Kruhu 6 hub. Cirkev nielen viditeľná — nesmierne väčšia v communiu.
„Pri každom tvojom akte v mojej Vôli, dcéra, sa nepohybuje len tvoja duša. Devet anjelských zborov sa pohýba spolu s tebou. Serafíni pridajú lásku, Cherubíni múdrosť, Tróny spravodlivosť. Až k najbližším — anjelom — ktorí ti tvoj akt nesú k Otcovi. Si nikdy sám v giri. Si v sprievode neviditeľného chóru."
Pozn. Pozoruhodne pneumatologicko-angelologický pohľad. Devet zborov ako spolupracovníci každého giri. Klasická tradícia v luisovskej forme.
„Moja Cirkev dýcha v kruhu. Pútiaci sa modlia za duše v očistci; očistec vďačí pútiacim; svätí v nebi orodujú za pútiacich aj za duše v očistci. Cirkev je jedno kruhové dýchanie. Tvoje giro vstupuje do tohto dýchania — pridáva sa k veľkému kruhu. Tým je v communiu nikdy nikto sám."
Pozn. Hlboko luisovský obraz — Cirkev ako kruhové dýchanie. Spojenie 6.5 a 6.6 (duše v očistci). Reciprocita medzi všetkými tromi stavmi.
„Pri každom dôležitejšom akte, dcéra, povolaj svojho anjela strážcu. On stojí pri tebe od krstu, nikdy ťa neopustil. Pri tvojom dychu — on dýcha s tebou. Pri tvojom Fiate — on Fiatuje za teba. Pri tvojom giri — on letí s tebou ku všetkým miestam, ktoré obkrúžuješ. Hovor s ním familiárne. Je to tvoj brat v duši."
Pozn. Klasická náuka o anjelovi strážcovi v luisovskej praktickej forme. Familiárny vzťah ako vzor — anjel ako brat.
„V dejinách Cirkvi sú milióny mučeníkov, na ktorých nikto na zemi nepamätá. Africkí mučeníci 3. storočia v rímskych amfiteátroch; Slovania prenasledovaní 9. storočia; mongolskí kresťania 13. storočia; čínski mučeníci 17. storočia; sovietski biskupi 20. storočia. Tvoj giri za nich: ‚Otec, obíden všetkých mučeníkov, ktorých si len Ty pamätáš. V mene Cirkvi, ktorá zabudla, pamätám ja.'"
Pozn. Konkrétny ekleziologický rozmer — zabudnutí mučeníci. Doplnenie pamäte Cirkvi cez dušu v giri. Spojenie s princípom „v mene tých, čo nemilovali" (6.2).
„Každá duša má svoje krstné meno — a s tým menom svätca, ktorý je jej patrónom. Tvoj patrón ťa pozná od dňa tvojho krstu. Hovor s ním denne — krátko, familiárne. ‚Patron môj, daj mi tvoju silu. Pripoj sa k môjmu giri.' Tvoj patrón je tvojím najbližším svätcom v nebi. Bude ťa sprevádzať od krstu po smrť — a potom ťa privíta."
Pozn. Praktický mariánsko-hagiografický motív. Krstný patrón ako stála prítomnosť. Spojenie s tradičnou sviatkom mena (jmeniny v slovenskej tradícii).
„Augustín, Tomáš, Bonaventúra, Terézia z Avily, Ján od Kríža, Terezka z Lisieux — sú tvoji učitelia v nebi. Keď čítaš ich diela, urob krátky giri. ‚Učiteľu môj, učíš ma cez tieto stránky. Pripoj svoju múdrosť k mojej duši.' Ja som dal Cirkvi týchto doktorov, aby pokračovali v mojej náuke. Tvoja štúdia je modlitbou v Communiu."
Pozn. Lectio + doktori. Štúdium ako liturgický akt v communiu. Sv. Tomáš ako modlitba — klasický kresťanský motív.
„V Zjavení mojho učeníka Jána (Zj 7, 9) je opis nespočetného zástupu pred trónom. Nikto z ľudí ich neviem spočítať — ale ja ich poznám po mene. Sú zo všetkých národov, jazykov, kmeňov, časov. Tvoj giri otvára dvere do tohto zástupu: ‚Otec, v mene všetkých, ktorí ti pred trónom slúžia, milujem Ťa.' Tým sa stávaš jedným z nich pred svojou smrťou."
Pozn. Eschatologicko-ekleziologický rozmer. Spojenie s Kruhom 6.7 (eschatologické giri). Nespočetný zástup ako foundation univerzality.
Skrytá Cirkev — neviditeľné Telo Kristovo v communiu
Luisin centrálny taliansky výraz: „Chiesa nascosta" — doslova „skrytá Cirkev". Drobný posun od klasickej „Ecclesia invisibilis" (neviditeľná Cirkev) k pojmu, ktorý zdôrazňuje aktívne skrývanie — Cirkev, ktorá pôsobí v ústraní, mimo katalógov a štatistík.
Tento Luisin pojem Chiesa nascosta mení vzťah duše k Cirkvi. Cirkev nie je len hierarchická štruktúra — je nesmiernej veľkosti spoločenstvo, väčšina ktorého je skrytá. Pokora pred touto skutočnosťou. A účasť na nej cez giri.
Nie program, ale vnútorné postoje, ktoré dušu spájajú so spoločenstvom svätých — viditeľným aj skrytým, anjelmi aj svätými.
Tieto zásady postupom času premieňajú vzťah k Cirkvi z „inštitucionálneho" na rodinný. Cirkev sa stáva veľkou rodinou — naprieč časom, priestorom, viditeľnosťou. Duša prestáva byť sama.
Šesť spôsobov, ako prakticky kultivovať giri Cirkvi a svätých.
Klasická liturgická forma. Volá svätých po mene v rytmickom „ora pro nobis". Vrcholová forma ekleziologického giri.
Liturgický vrchol pre communio. „Nespočetný zástup" oslávený v jednom dni. Spojenie s dušičkami (2. nov.) — celé communio.
„Svätý, svätý, svätý" — naša Cirkev sa spája s nebeskými chórmi (Iz 6, 2). Pri každej omši aktívne pripojenie.
Slovenská tradícia menín. Pamiatka svätca svojho mena. Krátky giri za jeho sprievod. Familiárny katolícky zvyk.
Liturgická pamiatka — 2. október. Tradičná pobožnosť — denná ranná modlitba k anjelovi strážcovi.
Augustín (Confessiones), Tomáš (Summa), Terézia (Vnútorný hrad), Terezka (Dejiny duše). Štúdium ako liturgia.