Apoštolské krédo denne
„Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych." Vedomé vyznávanie pri každom kréde — pri sv. omši, ruženci, ranných modlitbách.
Parúsia v sláve a kniha Zjavenia — koniec dejín, posledný súd, nové nebo a nová zem.
Druhý príchod Krista (gr. parúsia, „prítomnosť") je dogmou Cirkvi, vyznávanou v Apoštolskom kréde: „odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych". Pri Parúsii Kristus príde v sláve, viditeľne, na konci času. Mt 24 (Olivový diskurz) je hlavná synoptická eschatologická pasáž. Kniha Zjavenia Jána (Apokalypsa) — posledná kniha Biblie — popisuje udalosti v symbolickom apokalyptickom jazyku. Sedem pečatí, sedem trúb, sedem misiek, žena odetá slnkom (Zjv 12), Šelma (Zjv 13), Babylon, Posledný súd, Nový Jeruzalem. Pre Luisu má Kráľovstvo Vôle špecifický vzťah k Parúsii: Kráľovstvo predchádza Druhému príchodu, neje ním. Cirkev modlí 2000 rokov „príď Kráľovstvo tvoje" — Kráľovstvo postupne prichádza v dušiach. Parúsia bude konečný kódec tohto procesu. Pozor: Kresťan nevie ani deň ani hodinu (Mt 24, 36) — apokalyptické predpovede konkrétnych dátumov sú odmietané Cirkvou. — jednovetné zhrnutie podsekcie 4.6
Parousia — prítomnosť, slávny príchod Pána
Grécke parúsia doslova znamená „prítomnosť" alebo „príchod". V kresťanskej teológii označuje slávny návrat Krista na konci času. Toto je dogma vyznávaná v Apoštolskom kréde:
„Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych."
Štyri kľúčové vlastnosti Parúsie:
Klasické synoptické texty o Parúsii: Mt 24 – 25 (Olivový diskurz s Posledným súdom v 25), Mk 13, Lk 21. Pavlovo: 1 Sol 4, 13 – 18; 2 Sol 2, 1 – 12. Petrovo: 2 Pet 3. Apokalypsa: Zjv 19 – 22.
Kniha Zjavenia Jána (gr. Apokalypsis, „zjavenie") je posledná kniha Biblie. Datovaná do cca 90 – 95 (za vlády cisára Domiciana, ktorý prenasledoval kresťanov). Napísaná na ostrove Patmos. Jazyk: apokalyptická literatúra — symbolický, mýtický, neaplikovať doslovne.
Hlavné štruktúry knihy:
Pozor: Apokalyptický jazyk je symbolický. Cirkev odmieta doslovné čítanie (najmä predpovede konkrétnych dátumov). Hlavné posolstvo: Boh víťazí, Kristus vládne, Cirkev nakoniec triumfuje.
Kľúčové pre korektné čítanie Luisy: Kráľovstvo Vôle ≠ Druhý príchod. Sú to dve odlišné skutočnosti, ktoré sa nesmú zamieňať.
Časová schéma:
Kráľovstvo Vôle prichádza postupne → vrcholí pri Parúsii → potom je Posledný súd → potom Nový Jeruzalem.
Kráľovstvo Vôle nie je tisícročná pozemská vláda Krista pred Parúsiou (to by bol chiliazmus, KKC 676). Je to vnútorný stav postupne narastajúci, ktorý sa splní pri Parúsii.
Luisin slovník nemení dogmu Parúsie — ostáva tým, čím je. Pridáva však špecifický uhol: Kráľovstvo Vôle pripravuje Parúsiu. Štyri dôrazy:
Luisin slovník teda nepredbieha Parúsiu. Pripravuje ju. Cirkev pôsobiaca v Vôli pripravuje pôdu pre Kristov slávny návrat.
„Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych." Vedomé vyznávanie pri každom kréde — pri sv. omši, ruženci, ranných modlitbách.
Prečítať knihu Zjavenia aspoň raz ročne. Ideálne počas Adventu alebo Veľkého pôstu. Pomalé čítanie, s komentárom.
Posledná nedeľa cirkevného roka. Vrchol eschatologického cyklu. Kristus ako Kráľ vesmíru. Pius XI., 1925 (Quas primas).
„Príď, Pane Ježišu" (1 Kor 16, 22; Zjv 22, 20). Najstaršia kresťanská eschatologická modlitba. Aramejský zvolanie zachované v gréckom Novom zákone.
Mt 24 – 25 (paralela Mk 13, Lk 21). Ježišova vlastná eschatológia. Aspoň raz ročne pomalé meditatívne čítanie.
„Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde Pán" (Mt 24, 42). Praktická bdelosť ako každodenná disciplína. Nepredávať sa lenivosti — pripravený byť.