Stvoriteľský pohľad na svet
Vidieť stvorenie ako nositeľa Božej dobroty, nie ako neutrálne dekor. Hmota je posvätená Kristom — Vtelením, Eucharistiou, telom Márie.
Nové nebo a nová zem — Rim 8, Kol 1, Zjv 21. Kráľovstvo nie je len pre duše, je pre celé stvorenie.
Kresťanstvo nie je čisto duchovné náboženstvo — jeho cieľ nie je „uniknúť z tela do nebeskej duchovnosti", ale obnoviť celé stvorenie v Kristovi. Pavol vysvetľuje: stvorenie túžobne očakáva zjavenie Božích synov (Rim 8, 19). Celá hmota — telá, zem, vesmír — bola stiahnutá do skazy hriechom a má byť pozdvihnutá Vykúpením. Toto je kozmický rozmer Kráľovstva: nie len obnovené duše, ale aj nové nebo a nová zem (Zjv 21, 1). Pavol v Kol 1, 20 hovorí o zmierení všetkého v Kristovi — či v nebi alebo na zemi. Vrchol: „aby bol Boh všetko vo všetkom" (1 Kor 15, 28). Pre Luisu je toto centrálne: Kráľovstvo Vôle nie je len osobné. Začína v dušiach, ale postupne rozšíri sa na všetko. Pozor: nejde o automatickú univerzálnu spásu (apokatastáza v origenovskom zmysle bola odmietnutá v 553), ide o objektívnu obnovu, ktorá vyžaduje slobodné prijatie. — jednovetné zhrnutie podsekcie 4.4
Téma kozmického obnovenia je biblicky bohatá. Tu je päť najdôležitejších pasáží — od Pavla po Apokalypsu.
„Stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. Lebo stvorenie bolo poddané márnosti — nie zo svojej vôle, ale pre toho, ktorý ho podriadil — v nádeji, že aj samo stvorenie bude oslobodené od otroctva skazy."
Pavlov najsilnejší kozmický text. Celé stvorenie — nie len ľudia — má cieľ vykúpenia.
„Bohu sa zaľúbilo, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou — či už na zemi, alebo v nebi — keď nastolil pokoj krvou jeho kríža."
Zmierenie kozmické. Kristov kríž má účinok na celé stvorenie, nielen na ľudí.
„A keď mu bude všetko podriadené, vtedy aj sám Syn sa podriadi tomu, ktorý mu všetko podriadil, aby bol Boh všetko vo všetkom."
Konečný cieľ stvorenia. Pavlov vrcholný eschatologický výrok. Boh — ta panta en pasin.
„My však očakávame podľa jeho prísľubu nové nebo a novú zem, v ktorých prebýva spravodlivosť."
Petrova formulácia. Nie zničenie sveta, ale jeho premena (gr. kainoi = nové vo zmysle obnovenia).
„Videl som nové nebo a novú zem. (...) A ten, ktorý sedí na tróne, povedal: Hľa, všetko robím nové."
Apokalyptická vízia. Nový Jeruzalem zostupuje. Boh je s ľuďmi natrvalo. Smerujem podsekcia 4.6.
„Jeho musí prijať nebo až do času, keď bude všetko obnovené, čo predpovedal Boh ústami svojich svätých prorokov."
Gréc. apokatastasis panton. „Obnovenie všetkých vecí." Pozor: nie nutne univerzálna spása. Cirkev odmietla origenovský variant (Carihrad 553).
Kozmická eschatológia je hlboko zakorenená v patristickej teológii. Niekoľko kľúčových postáv:
Kozmický rozmer Vykúpenia teda nie je modernou inováciou. Patrí k najstarším teologickým štruktúram. Stredoveký dôraz na duše neskôr zatlumil tento aspekt; návrat v 20. storočí (Teilhard de Chardin, Lubac, Balthasar).
Luisa stavia na klasickej kozmickej eschatológii (Pavol, Irenej, Maximus) a aplikuje ju na svoj špecifický slovník Vôle. Štyri dôrazy:
Pre Luisu teda nie je kozmické obnovenie len ďalším teologickým objektom — je to plnenie samej Vôle. Vôľa stvorila kozmos; Vôľa ho obnoví.
Vidieť stvorenie ako nositeľa Božej dobroty, nie ako neutrálne dekor. Hmota je posvätená Kristom — Vtelením, Eucharistiou, telom Márie.
Pri každom prijímaní si pripomenúť: Kristus berie hmotu a robí z nej seba. Vstupujem do kozmického obnovenia. Most do 2.7.
Slávnosť Najsv. Tela a Krvi Pána (štvrtok po Trojici). Procesia s Eucharistiou v krajine — symbolicky berie Kristus celé stvorenie do svojej slávy.
JP II., Benedikt XVI., František (Laudato Si', 2015) — starostlivosť o stvorenie ako kresťanská povinnosť. Nie ideológia, teológia.
Ž 8, Ž 19, Ž 104, Ž 148. Modliť ich pravidelne. Stvorenie chváli Boha — modlitba kresťana sa pripojí.
Vzkriesenie Krista = prvý plod kozmickej obnovy. Vzkriesené telo je nový druh hmoty — slávne, duchovné, ale stále telo. Predobraz našich tiel.